Maroš Baran: „Ve svých oděvech vidím tóny“

Maroš Baran je slovenský módní návrhář, o jehož kolekcích můžeme často slýchávat přívlastky jako temná, krvavá nebo démonická. Minulý rok vstoupil do širšího povědomí veřejnosti asi hlavně kvůli výhře RedCut by Aukro, díky které předvedl svou kolekci na MBPFW 2014. Co si ale o své práci a oděvech myslí on sám, to nám prozradil v dnešním rozhovoru.

 

Nejdříve jsi studoval Grafiku na VŠVU. Do Holandska jsi už ovšem odcestoval studovat Oděvní design… Jak se člověk dostane od 2D umění k tomu trojrozměrnému? Proč zrovna oděv?

Kombináciou náhody, zvedavosti a neistoty v tom, čomu sa mám v živote venovať. Odev – dodnes sám neviem… Stále mi chýba maľba, ktorej som sa vo svojom živote zatiaľ venoval asi najviac. V Prahe mi na ňu žiaľ momentálne chýba vhodný priestor…

 

Studoval jsi v Holandsku a nyní studuješ na pražské VŠUP. Pociťuješ nějaký rozdíl v přístupu k módě mezi Nizozemci a Čechy?

Nemám pocit, žeby vo výuke bol nejaký markantný rozdiel. Aj tam aj tu je učiteľ, žiak, zadanie a misia splniť všetko, ako najlepšie sa dá v danom momente v daných podmienkach a za daných okolností. Holandsko malo však 10x lepšie vybavenie školy. To sa nedá nespomenúť – no na druhej strane som tam mal veľakrát aj pocit, že tam ľudia ani netušia aké majú možnosti. Je to asi tak: zahŕňte dieťa hračkami a nebude sa pol hodiny vedieť rozhodnúť s ktorou sa hrať najprv. Dajte dieťaťu hračku jednu a vymýšľať nebude, ale bude si vážiť, že ju má.

 

Tvé kolekce působí velmi intimně a osobně. Je to nejspíše dáno i stylem, jakým je prezentuješ. Na co ale primárně myslíš, když začínáš kreslit skicy?

Paradoxne svoje kolekcie nikdy nekreslím. Kresbu vnímam trochu inak… módnu kresbu osobne veľmi neuznávam, no ani neodsudzujem – každý si musí nájsť svoj spôsob. Ja radšej strávim 4 hodiny kreslením portrétu ako kreslením oblečenia.

Intímne sú asi preto, lebo je takou aj moja tvorba. Nemyslím si, že by som to vedel vedome ovplyvniť. Robím len to, čo viem.

 

První kolekce Disgrace byla inspirována stejnojmennou knihou od J. M. Coetzeeho, kde je hlavní postavou profesor, který vyučuje romantickou literaturu. V druhé kolekci s názvem The Great Red Dragon ses zase nechal inspirovat obrazem od malíře a básníka Williama Blakea, jež působil v období romantismu… A konečně ke třetí chystané kolekci jsi připsal citát od romantické spisovatelky Mary Shelley. Je pro tebe zrovna romantismus něčím osudový? Nebo je to jen shoda náhod?

Dobrý postreh! Gratulujem! Konečne mám pocit, že niekto aj premýšľa o tom, čo vidí a nezhrozuje sa len nad krvou. Nazval by som to „riadenou náhodou“… ale nechcem predbiehať. Svoju tvorbu považujem za skladačku – puzzle, ktorá sa na prvý pohľad zdá byť roztrieštená a nedáva zmysel ani reálny „obraz“. Je tam systém. Čím viac čriepkov človek pozbiera, tým viac pochopí prečo, načo, začo… Počas Draka som urobil jeden experiment, keď oslovil jednu svoju kamarátku (zameraním úplne mimo umenia/módy) aby sa pozrela na môjho Draka – na materiál, ktorý bol dovtedy von – na moje „Incomplete Poems“, trailery, photoshoot, texty, vizuály. Chcel som vedieť ako (vtedy ešte len pripravovaného) Draka vníma človek zvonka. Ona si počas niekoľkých nasledujúcich dní prešla všetky materiály, ktoré boli dovtedy von a keď skončila, napísala mi zaujímavú odpoveď, ktorá bola niečo ako:

„Na začiatku som bola strašne zmätená, ničomu som nerozumela, všetko mi prišlo príliš temné a strašidelné… V istom momente som chcela skončiť, no pokračovala som… A zrazu som si uvedomila, že si sama od seba googlim veci, ktorým som nerozumela – hľadala som si informácie o veciach, ktoré spomínaš a na ktoré si sa odkazoval… v podstate som to začala „študovať“. A niektoré veci zrazu začali dávať zmysel. Niektoré nie… Ale len ma motivovali k tomu rozmýšľať o veciach, možných alternatívach a o tom, čo sa môže stať „ďalej“. Zrazu sa to akoby samo skladalo… a ja som sa pristihla pri tom, že chcem nájsť  ďalšie a ďalšie kúsky skladačky…“

Ak vie tvorba podnietiť ku kladeniu otázok, je to dobré. Odpovede na ne si každý formulujeme sami a nezáleží na tom, či sa kryjú s realitou.

 

Tvá chystaná performance nese název XIII CARD a na svých stránkách jsi k ní připsal ještě citát od výše zmíněné Mary Shelley: „Nic není tak bolestivé pro lidskou mysl jako velká a náhlá změna.“ Jakou má kolekce spojitost právě s tímto citátem?

To zatiaľ nebudem prezrádzať, no citát bude plniť rovnakú funkciu ako citáty pri Disgrace a pri TGRD.

 

Pokud se nepletu, tak jsi zatím tvořil jen dámské kolekce. Přemýšlel jsi, že bys vytvořil i nějakou ryze pánskou?

Áno, ale okrem 2-3 „sák“ som sa k tomu zatiaľ veľmi nedostal. Pánska móda je niečo úplne iné. A nemám na to žiaľ dostatočné vzdelanie ani zručnosti.

 

V jednom z rozhovorů jsi prozradil, že je pro tebe hudba „nejvyšším druhem umění“. Jaký hudební styl je ti nejbližší? Co pro tebe hudba znamená?

Veľakrát som sám seba pristihol pri tom ako vravím, že vo svojich odevoch vidím „tóny“. Je to akési stelesnenie kompozície v inej dimenzii. Mimo telesnosti. Pach. Hudba sa nevyjadruje slovami, je maximálnym vyjadrením citov, pocitov, vášní, … je to sila, vďaka ktorej ráno vstanete do nového dňa. Vďačnosť matky za svoje deti. Vďačnosť syna za svojho otca. Závidím a obdivujem veľkých hudobníkov.

 

Za pár týdnů vás čeká další přehlídka, tentokrát Fashion for FOKUS, která se uskuteční 31. března. Proč jste se rozhodl spolupracovat právě na tomto projektu?

Rád sa zúčastním na charitatívnej akcii a ako plus budem rád čeliť „reakciám“.

 

Děkujeme za rozhovor!

zdroj: Maroš Baran – oficiální

.